Mikuláš XIII. Pálffy (Miklós Antal Mária Pálffy de Erdõd) sa narodil v Malackách 11. novembra 1861, ako štvrté dieťa grófa Pavla Jozefa Mikuláša Pálffyho a grófky Geraldine z rodu Károlyiovcov. V piatich rokoch mu zomrel otec a o jeho výchovu, ako aj o výchovu jeho ďalších súrodencov, sa staral knieža Anton Karol a františkán Dionýz Kasa. V osemnástich rokoch, po smrti bezdetného Antona Karola, sa stal štvrtým kniežaťom v poradí v malackej Pálffyovskej rodovej línii.
Mikuláš Pálffy od roku 1879 pôsobil na dvore Františka Jozefa I. Veľa času trávil vo Viedni. Zastával post cisárskeho dvorného maršala a tajného radcu. V roku 1900 mu bol udelený Rád Zlatého rúna. Svoje hlavné sídlo mal v Malackách. Aj vďaka jeho aktivitám vznikol v meste dobrovoľný hasičský zbor a dievčenská škola, ktorú viedli sestry z rádu Sv. Vincenta. Venoval sa aj modernizácii zdedeného majetku. Vybudoval novú pílu na parný pohon, zaviedol úzkokoľajnú železnicu na zvážanie poľnohospodárskych produktov a dreva, budoval zvernice, v ktorých zaviedol chov muflónej zveri. Za jeho čias sa zavádzala aj postupná elektrifikácia Malaciek. Po prevrate 1918 sa kvôli revolučným udalostiam presťahoval do rakúskeho Marcheggu. Do Malaciek sa potom už nevrátil.
Okrem nútenej zmeny sídla mu osud neprial ani v iných oblastiach – s manželkou Margitou Zichy nemali deti, zmena pomerov po vzniku Česko – Slovenska ho postupne obrala o veľkú časť pozemkov na slovenskom území, o značný majetok ho podvodom obral aj príbuzný Jozef Pálffy zo Smoleníc. Po smrti manželky zostal Mikuláš sám, s dlhmi. Tie ho donútili vzdať sa vlastníctva malackého zámku.
Mikuláš Pálffy od roku 1879 pôsobil na dvore Františka Jozefa I. Veľa času trávil vo Viedni. Zastával post cisárskeho dvorného maršala a tajného radcu. V roku 1900 mu bol udelený Rád Zlatého rúna. Svoje hlavné sídlo mal v Malackách. Aj vďaka jeho aktivitám vznikol v meste dobrovoľný hasičský zbor a dievčenská škola, ktorú viedli sestry z rádu Sv. Vincenta. Venoval sa aj modernizácii zdedeného majetku. Vybudoval novú pílu na parný pohon, zaviedol úzkokoľajnú železnicu na zvážanie poľnohospodárskych produktov a dreva, budoval zvernice, v ktorých zaviedol chov muflónej zveri. Za jeho čias sa zavádzala aj postupná elektrifikácia Malaciek. Po prevrate 1918 sa kvôli revolučným udalostiam presťahoval do rakúskeho Marcheggu. Do Malaciek sa potom už nevrátil.
Okrem nútenej zmeny sídla mu osud neprial ani v iných oblastiach – s manželkou Margitou Zichy nemali deti, zmena pomerov po vzniku Česko – Slovenska ho postupne obrala o veľkú časť pozemkov na slovenskom území, o značný majetok ho podvodom obral aj príbuzný Jozef Pálffy zo Smoleníc. Po smrti manželky zostal Mikuláš sám, s dlhmi. Tie ho donútili vzdať sa vlastníctva malackého zámku.
Zdroje: Múzeum Michala Tillnera, www.malackepohlady.sk