Na tento majetok vydal panovník Ferdinand II. Pavlovi IV. Pálffymu donačnú listinu a zároveň mu udelil grófsky titul.
Grófsky a kniežací rod Pálfiovcov patrí k najznámejším a najvýznamnejším rodom Uhorského kráľovstva, ktoré sídlili na našom území. V juhozápadnej časti dnešného Slovenska vlastnili početné panstvá, súčasťou ktorých boli reprezentatívne sídla jednotlivých línií a vetiev rodu. Jedným z týchto majetkov bolo Plavecké panstvo.
Jeho centom bol spočiatku Plavecký hrad, v 17. storočí ho nahradil Malacký kaštieľ, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších pálfiovských sídiel.
Malackú líniu Pálfiovcov považujeme najurodzenejšiu časť pálfiovského rodu, keďže ako jediná z oboch vetiev a troch línií rodu získala prestížny kniežací titul. Rovnako si i jej jednotliví členovia udržiavali nepretržite viac sto rokov významný vplyv na politický život Uhorska.
Po príchode Pálfiovcov zažilo Plavecké panstvo obdobie rozmachu. S Pavlom Pálfim prichádzajú do Malaciek aj úrady, sústredená je tu majetková agenda z celého okolia. Panstvo vynikalo najmä ťažbou dreva, bola tu výroba papiera (mlyn na papier) i píly. Cechy kováčov, čižmárov, stolárov, debnárov, murárov a ďalších remesiel mohutneli vďaka zákazkám Pálfiovcov. Mnohé remeslá prevádzkovali Pálfiovci vo vlastnej réžii, ale nimi iniciovaný stavebný ruch poskytol priestor aj pre mestských remeselníkov.
Pavol Pálfi nechal prestavať sídlo svojich predchodcov v Malackách na kláštor, do ktorého v roku 1653 povolali františkánov. Títo mali uskutočňovať rekatolizáciu Plaveckého panstva.
Františkáni od počiatku mali svoju školu – noviciát. Postupne vybudovali i svoju strednú školu nazývanú Filozofia, ktorá neskoršie v roku 1927 prerástla na gymnázium s právom verejnosti. Veľkou zásluhou rádu je, že sa v Malackách a na okolí v časoch silnej maďarizácie udržala slovenčina v školách.
Malacky a ich obyvatelia boli ťažko skúšaní v každom storočí, no najviac asi v 19. storočí. Mestom v roku 1810 prechádzali napoleonské vojska, drancovali a rekvirovali potraviny, ktorých bol veľký nedostatok. Obyvateľstvo neobišla ani cholera, ktorá si v roku 1831 za jediný mesiac vyžiadala 397 životov. V roku 1866 cez Malacky tiahlo pruské vojsko. „Prajzi“, ako ich tu volali sa usadili v Malackách na dva mesiace. Boli to časy útrap nielen preto, že ich museli chovať, ale spolu s „Prajzmi“ prišla ďalšia epidémia cholery, ktorá si vyžiadala 160 životov.
Revolučný rok 1848 ukončil obdobie feudalizmu. Pálfiovci postupne v druhej polovici 19. storočia strácali svoje spoločenské pozície. Do popredia sa dostávajú predstavitelia meštianstva a aristokracia bola z verejného života vytláčaná.
Malacky boli vo vlastníctve Pálfiovcov do roku 1945, od roku 1918 sa tu však trvale nezdržiavali. Počas búrlivých udalostí, ktoré v Malackách sprevádzal vznik samostatnej republiky v roku 1918, Mikuláš Anton i s manželkou opustili Malacky a ich sídlom sa stal rakúsky Marchegg. Takmer po troch storočiach vlastníctva Malaciek a priľahlého panstva jeho územie Pálfiovci opustili a usídlili sa v Rakúsku.
------------------------------------------------
Zdroj: Brezina, Peter: Náčrt vývoja živnostníctva v Malackách v rokoch 1872 - 1950, in Malacky a okolie 4, Malacky, 2011, s. 20
Hupko, Daniel: K otázke vzájomného vzťahu Pálfiovcov a Malaciek, in Malacky a okolie 3, Malacky, 2010, s. 91.
Havlík, Marian: Pavol Pálffy v kontexte s Malackým kaštieľom, in Malacky a okolie 2, Malacky, 2009, s. 17, 22.
Bellan, Šíp, Yurkovic: Malacky 1206 - 2006, Malacky, 2006, s. 32-37.
Zaujímavosti z histórie Malaciek nájdete aj na webovej stránke www.malackepohlady.sk
Viac o histórii Malaciek si môžete prečítať v niekoľkých publikách, ktoré ponúka Turisticko-informačná kancelária Malacky